Urovnanie sporov malo vyvrcholiť svadbou sestry francúzskeho panovníka
Margaréty z Valois s príslušníkom hugenotov a navarrským kráľom
Henrichom III. Obrad sa konal 18. augusta 1572, no úsilie o ťažko
nadobudnutý mier o pár dní zmaril plán kráľovej matky Kataríny
Medicejskej. Jej pričinením sa oslavy na počesť mladomanželov zmenili na
brutálne krviprelievanie namierené proti hugenotom.
V utorok 23. augusta uplynie 450 rokov od chvíle, kedy mali byť na
rozkaz francúzskeho kráľovského dvora v Paríži zavraždení poprední
predstavitelia hugenotov, ktorí sa v meste zhromaždili pri príležitosti
sobáša ich reprezentanta Henricha III. Navarrského (neskoršieho kráľa
Henricha IV.) s Margarétou z Valois. Tragická udalosť sa do dejín
zapísala ako Bartolomejská noc.
Podpísaním mierovej zmluvy v Saint Germain vzniklo medzi vtedy 20-ročným
francúzskym kráľom Karolom IX. a lídrom hugenotov, ktorým bol admirál
Gaspard II. de Coligny silné puto. Kráľova matka Katarína Medicejská sa
obávala, že admirál ľahko ovplyvní úsudok mladého panovníka, a tým
podporí vplyv hugenotov vo Francúzsku a zatiahne krajinu do vojny s
katolíckym Španielskom. Aby k takejto situácii nedošlo, dala admirála
zavraždiť. Atentát vykonaný 22. augusta 1572, teda štyri dni po sobáši
Margaréty z Valois a hugenota Henricha Navarrského, však admirál de
Coligny prežil.
V obave z odhalenia svojej spoluviny sa Katarína tajne stretla so
skupinou šľachticov v Tuilerijskom paláci, aby zosnovali plán úplného
vyhladenia hugenotských vodcov, ktorí boli súčasťou svadobných osláv v
Paríži. Svojho syna Karola IX. presvedčila, aby sprisahanie schválil. V
noci 23. augusta 1572 boli členovia parížskej samosprávy predvolaní do
Louvru a dostali rozkazy pozabíjať hugenotských lídrov.
Krátko pred svitaním sa na sviatok sv. Bartolomeja 24. augusta
rozozvučal zvon z kostola Saint-Germain L'Auxerrois signalizujúci útok
katolíkov proti protestantom. Do ulíc Paríža sa vydali pod vedením
vojvodu a vodcu katolíckej ligy Henricha de Guisa. Jednou z prvých obetí
sa stal práve admirál Coligny, ktorého ubili na smrť a jeho telo
vyhodili z okna.
Vraždenie sa však nezastavilo len pri lídroch, ale vojsko zabíjalo aj
ostatných členov komunity, pričom ich telá hádzali do Seiny. Do besnenia
sa pridali tiež niektorí parížski katolíci a každého hugenota, na
ktorého natrafili donútili buď konať pokánie a obrátiť sa na katolícku
vieru, alebo ho za kacírstvo usmrtili.
Napriek tomu, že Karol IX. vydal 25. augusta 1572 príkaz na zastavenie
útokov, zabíjanie sa rozšírilo aj do iných častí krajiny. Historické
zdroje uvádzajú, že o život prišlo len v Paríži okolo 3000 hugenotov.
Násilnosti pokračovali až do októbra 1572 vo francúzskych provinciách
Lyon, Bordeaux, Rouen, Orléans či Bourges. Odhady počtu obetí sa rôznia,
niektorí historici tvrdia, že celkový počet mŕtvych dosiahol 20-tisíc.
Za krviprelievanie prevzal zodpovednosť Karol IX. a obhajoval ho tým, že
hugenoti sa sprisahali voči kráľovskému dvoru. Kráľovský ženích Henrich
Navarrský si zachránil život prihlásením sa ku katolíckej viere. Tento
masaker oživil nenávisť medzi katolíkmi a hugenotmi a obnovil medzi nimi
nepriateľstvo.
Bartolomejská noc vyústila až do štvrtej náboženskej vojny vo
Francúzsku, ktorá trvala od novembra 1572 do júna 1573, kedy bol vydaný
Bolonský edikt. Týmto dokumentom získali hugenoti čiastočnú slobodu
vierovyznania.
Dlhotrvajúce konflikty však až v roku 1598 zmiernil francúzsky kráľ
Henrich IV. V apríli vydal Nantský edikt, ktorým zrovnoprávnil
náboženstvá a legalizoval právo na slobodné náboženské vyznanie.